Piata kniha básni od Banskobystričana Miroslava Kapustu. "Moje texty sú autentické, ale napriek tomu sa snažím písať tak, aby som čitateľa neukrátil o vlastný priestor a uchopenie myšlienky. Je však pravdou, že vždy keď do súboru napíšem posledný text, akoby som vydýchol posledné slovo a vtedy sa aspoň na malú chvíľu chcem cítiť ako pravý "netvor", konšpirujúci s vnútorným prázdnom človeka, čo práve netvorí! Ten stav však vždy trvá iba do nového nádychu, lebo viem, že ešte zďaleka všetko povedané nebolo. Sme súčasťou vesmíru, ale ten má vlastnú logiku chaosu. Áno, človek človeka ovplyvňuje v každom okamihu, keď pre nič iné, tak pre vlastné poučenie, veď inak by som bol iba hluchonemý, slepý mím. A načo by mi potom bolo dobré - vedieť písať...?" Autor